26.2. 2015 ŠTVRTOK 18:00
UL.29. AUGUSTA 38, BRATISLAVA
CSÖLLE 3. POSCHODIE
Bratislavské bytové domy zakladajú prirodzený sociálny kolorit mesta. Sú ako pľúca organizmu. Mesto nimi dýcha a okysličuje atmosféru ulíc. Schátrané objekty, vyhĺbené jamy a prázdne oplotené pozemky postupne miznú, na ich miestach sa vynímajú defektné zrkadlové siluety nových budov. Staré bytové domy tu zostávajú, menia sa len ich majitelia. Pre mnohých sú nehnuteľnosťami, realitami, ich hodnota sa meria v číslach. Byt na ulici 29. augusta sa nachádza na samom okraji Starého mesta, v modernej zástavbe s kubistickými prvkami, kde kedysi žili robotníci a úradníci, racujúci v prístave a v neďalekých továrňach. Dnes sa fasáda domu pozerá na gigantické stavenisko, ktoré sa čoskoro zmení na jeden z produktov ekonomického zázraku krajiny a stane sa pýchou jej prosperity. Ekonomická súťaž tvrdo dopadla aj na to, ako umelci vnímajú pocit spoločného. Kedysi sa spoločné rovnalo kolektívne, a jednoducho bolo dané zhora. Mimo to sa vzájomnosť spontánne prijímala skôr na princípoch polupatričnosti, než v rovine určitého vopred definovaného záujmu. Miro Csölle svoj byt na treťom poschodí, na ulici 29. Augusta, po tom, čo ho vyprázdnil a pred tým, než ho postúpil novým majiteľom, zmenil na dočasný výstavný priestor. Byt, čo bol dovtedy miestom osobných spomienok a detských hier, teraz, dočasne, na niekoľko dní prenechal spoločnej výstave, aby tu vznikla Situácia # 4. Inštaláciami pripravenými špecificky pre toto miesto, intervenciami improvizovaných objektov, performačnými procesmi a fotografiami Situácia # 4 premenila priestor bytu na prostredie živého spoločenstva. Prinesené aj improvizované objekty sa nachádzali nielen konvenčne zavesené na stenách. Bytová výstava prerástla do enklávy. Do inštalácií boli zapojené parkety, praskliny v dlažbe, balkón, bytový zvonček, záchod, umývadlo, osvetlenie, ústredné kúrenie, okná … Sú to momenty, kedy diela a procesy získavajú nový kontext v spontánnej zrážke s ďalšími dielami a procesmi. Nemyslím si, že táto výstava má niečo spoločné s undergroundom či étosom „neoficiálneho“ umenia. Skôr išlo o improvizované stretnutie tvorivých individualít, ktoré našli spoločnú reč. Nie náhodou sa tu našli predstavitelia dvoch generácií v dvadsaťročnom medzičase. Jedni sa tak trochu obhliadli späť (Cyril Blažo, Miro Csölle, Matej Gavula, Milan Tittel) a druhí (Erik Janeček, Denis Kozerawski, Peter Sit, Andrej Žabkay) sa možno utvrdili v pocite, že nešliapu do nedotknutej zeme. Táto výstava sa udiala spontánne, čím potvrdila sympatie a číru radosť z kontinuity.
