Last Minute
€15.00
Rozptýlené svetlo. Horizont stolovej dosky. Neutrálne pozadie. Tri základné výrazové prostriedky Šipöczových fotografií. A samozrejme objekty. Objekty väčšinou banálne, každodenné. […]
Rozptýlené svetlo. Horizont stolovej dosky. Neutrálne pozadie. Tri základné výrazové prostriedky Šipöczových fotografií. A samozrejme objekty. Objekty väčšinou banálne, každodenné. Nič výnimočné ani efektné. Skôr laboratórium vedca, ako ateliér fotografa. Šipöcz však je fotograf. Fotografuje vecne. Bez pridanej atmosféry, bez hierarchie, bez efektných kompozícií. Rad radom, všetko, čo mu príde pod ruku a čo vyhodnotí ako hodné jeho záujmu. Ako sám hovorí, využíva základnú vlastnosť fotografie – zachytenie skutočnosti. Ale je to, čo vidíme, naozaj to, čo vidíme? Videli ste už niekedy metrový peceň chleba? Je ten chlieb ešte stále chlebom? A práve v tejto “hre na skutočnosť” tkvie naliehavosť Šipöczových fotografií. Šipöcz v nás vyvoláva pochybnosti. Núti nás uvažovať nad tým čo nám chce povedať. A je jedno či je to chlieb, alebo škatuľa od diapozitívov s nápisom “Jugoslávie 1984”. Jeho fotografie sú výzvou k zamysleniu sa nad každodennosťou. Obyčajnosťou v pretlaku informácií, zážitkov, vnemov a možností, ktoré nám dnešok ponúka. Šipöcz nás “zachraňuje”. Na poslednú chvíľu. Last minute. Tak ako cudzie diapozitívy z dovoleniek. Diapozitívy zbiera, dokresľuje, škriabe a čarbe po nich. Agresívne a drzo. Zakrýva a zároveň odhaľuje. Bez rešpektu. So svojským zmyslom pre humor. Privlastňuje si a mení cudzie príbehy a spomienky, ktoré už nikomu nechýbajú a ani nikoho nezaujímajú. Hoci je zrejmé, že jeho prístup je v porovnaní s fotografiami objektov formálne iný, pointa ostáva tá istá. Šipöcz v oboch prípadoch hyperbolizuje. Preháňa. Mení merítko, pridáva dôraz tak, aby vybudil našu pozornosť. Za “ľahkou” takmer detskou hrou sa však skrýva iná rovina. Rovina pominuteľnosti, vyprázdnenosti a nezáujmu o veci jednoduché, samozrejmé a bežné, na ktoré tak pohodlne zabúdame.
Filip Vančo
