2017 Jun performance #011

Drawing a Line through Landscape (Part 2: On the Road)

Nám. Slobody, Bratislava, SK

Drawing a Line through Landscape (Part 2: On the Road)



Nikhil Chopra práve dokončil jeho 60 hodinovú performance pre documentu 14 v Aténach. Uzavretý v priestore na ulici Archemedeous 15, vytvoril kresby nekonečného mora, použitím bahna a vody ako jeho vyjadrovacieho média. Tento akt je prvou časťou jeho trvajúcej performance s názvom “Drawing a Line through Landscape”
Po vynorení sa z bahnistého mora, Nikhil Chopra poračuje druhou časťou jeho performance. Tentokrát cestou z Atén do Kasselu od 13. Mája do 8. Júna 2017. Na jeho zastávkach v priestranstvách prírody, opustených dedín a mestských námestiach postaví svoju prenosnú izbu, v ktorej bude vytvárať kresby priestranstiev.
Každá z lokácii je reprezentovaná unikátnou piesňou ktorá bude spievaná na dopredu nahranú melódiu. Taktiež, každé miesto je príležitosťou pre nové spolupráce s lokálnymi a domácimi umelcami. Nikhil nakoniec ukončí svoju púť na nástupišti starej Hlavnej stanice v Kasseli sériou kresieb, ktoré napne a zošije dohromady aby vytvorili kontinuálnu panoramatickú kresbu.
Počas hľadania čo máme všetci spoločné, či je umenie je jazyk, ktorý nás všetkých prepája, Nikhilova otázka na ktorú hľadá odpoveď znie : „Uvedomí si formát performance v nomádskom režime svoj potenciál na tranformáciu; priestranstiev, ľudí a samého seba?
Odpoveď spočíva v momente.



Spolupráce:

Performatívne intervencie:
Ivo Ivan – Sofia
Madahvi Gore a Jana Prepeluh – Gorna Lipnitsa
Ivan Angelus a Budapeštianska Akadémia Súčasného Tanca


Loise Braganza – Dizajn kostýmov
Aradhana Seth – Scénografia
Sophie Winqvist – Film
Gautam Sharma - Skladateľ piesní
Ranjit Arapurkal – Hudba
Stephen Frick – Vodič
Madhavi Gore – Dokumentácia
Shaira Sequeira – Projektový asistent



Projekt je iniciovaný documenta 14 a podporený Piramal Art Foundation, Payal and Anurag Khanna, Galleria Continua and Chatterjee & Lal.


Partneri projektu: University of Ioannina, Department of Fine Art; Tsarino Foundation; Sofia Underground Performance Art Festival; Atelie Plastelin, Sofia; Old School Art Residency, Gorna Lipnitsa; Tancskola, Budapest; Bridgeguard Residency, Sturovo; Apart Collective, Bratislava.

 

f tw
2017 Apr prednáška a premietanie #010

Art Without Death: Russian Cosmism

Kunsthalle Bratislava, SK

Anton Vidokle & Arseny Zhilyaev
Art Without Death: Russian Cosmism


13.
apríl 2017, 17:00 hod., Kunsthalle Bratislava, Prednáška a premietanie

 

Prednášku pripravil APART v spolupráci s projektom SOFT NORM (VŠVU) a Kunsthalle Bratislava. 
Uskutoční sa v rámci výstavy Apart: Possibility of Preserving 

 

Ruský vizuálny umelec Arseny Zhilyaev (1984) predstaví vo svojej prednáške s názvom And Apple Trees Will Bloom on Mars pôvod hnutia ruský kozmizmus, jeho hlavné línie a predstaviteľov. Umelec, kurátor a filmový tvorca Anton Vidokle (1965) predstaví a premietne dva svoje filmy z trilógie o ruskom kozmizme (tretí bude mať premiéru v HKW, Berlín na jeseň tohto roka) This is Cosmos (2014) a The Communist Revolution Was Caused By The Sun (2015). Prednáška a premietanie budú zakončené diskusiou s publikom.

 

Hnutie kozmizmu sa dovolávalo materiálnej nesmrteľnosti a znovuzrodenia, ako aj cestovania do vesmíru. Jeho korene sú v spiritualite 19. storoča v Rusku. Doktrína nesmrteľného života v nekonečnom vesmíre odzrkadľuje dobový optimizmus vo vede a v umení. Utopické science-fiction myslenie kozmistov malo odvtedy výrazný vplyv na umenie, vedu a politiku ako predrevolučného, tak aj Sovietskeho Ruska.

 

Z pohľadu dneška kozmizmus, napriek tomu že bol zatienený Sovietskou ideológiou otvára nové perspektívy interpretácií Ruskej avantgardy a taktiež ideologického a politikého nastavenia Ruska od predrevolučných čias až do súčasnosti. Ako príklad uveďme texty Nikolaja Fedorova (1829-1903), v ktorých deklaroval presvedčenie, že najvyšším cieľom technológie musí byť prekonanie smrti; všetci ľudia, ktorí kedy na Zemi žili musia byť znova oživení. Kozmisti tiež boli vizionárskymi priekopníkmi vesmírneho cestovania. Pre Fedorova predstavovala napríklad kolonizácia ďalších planét nevyhnutný následok nedostatku životného priestoru na Zemi po znovuoživení mŕtvych. Ďalším kľúčovým myšlienkovým momentom hnutia je koncept múzea, využívajúci relikvie, ktoré uchovávajú všetko potrebné pre vzkriesenie duší jednotlivcov. Fedorov, rovnako ako zakladateľ suprematizmu Kazimir Malevič veril, že po smrti Boha bude múzeum jediným miestom, kde bude možná transhistorická jednota.“

 

(úryvok z anotácie pripravovanej výstavy v koncepcii Antona Vidokla, Arsenyho Zhilyaeva a Borisa Groysa s názvom Art Without Death: Russian Cosmism, ktorá sa bude konať v HKW Berlin v septemberi tohto roka;

https://www.hkw.de/art_without_death_russian_cosmism/

 

Anton Vidokle je umelec, kurátor a filmár, zakladateľ portálu e-flux. Vystavoval na Documenta 13, na Benátskom bienále a Bienále v Lyone. V roku 2016 prezentoval svoj science fiction film 2084 na Bienále v Montrealy, This is Cosmos (2014) na Berlinale, Bienále v Shangai a vo Witte de With v Rotterdame. Žije v New Yorku a Berlíne.

Arseny Zhilyaev skúma vo svojom diele dedičstvo Sovietskej muzeológie z revizionistickej perspektívy. Od roku 2011 je ko-editorom moskovského magazínu o umení Khudozhestvennyi Zhurnal. Jeho dielo bolo prezentované na Liverpool Biennale (2016) a Triennale v Ljubljani, ale aj v Paríži, San Franciscu a Tretyakov State gallery v Moskve (2012).


f tw
A3-INT
Anton Vidokle thi is cosmos
_9995338
_9995340
_9995345
_9995346
_9995384
_9995421
_9995433
_9995442
2016 Sep prednáška, premietanie, diskusia #009

Štart rakety a úvahy o Kyjevskej škole

kino Mladosť, Bratislava, SK

Prednáška, premietanie, diskusia

 

13.09.2016, 17.30 – 19.45 
Kino Mladosť, Hviezdoslavovo námestie 171/17, 811 02 Bratislava

 

Prednáška a diskusia sa budú konať v anglickom jazyku. Premietanie Zlaté Piesky Rocket Launch, 2015, 10 min

 

Staré ateliéry tranzit.sk je možné vidieť vo filme Zlaté Piesky Rocket Launch (Štart rakety na Zlatých pieskoch), ktorý je príspevkom Josefa Daberniga pre The School of Kyiv (Kyjevská škola), Kyiv Biennial (2015). tranzit.sk uvedie tento film a jeho autora v rámci diskusného večera zameraného na bienále, ktoré sa konalo v Kyjeve a následne v ďalších európskych mestách od minulého roku do tohto leta, teda v dobe vojnového stavu Ukrajiny s Ruskom, ekonomickej krízy a sociálnej neistoty teda v dobe, kedy sa zdalo, že sú dôležitejšie priority než medzinárodne umelecké podujatie. Napriek tomu sa The School of Kyiv pokúsila ponúknuť alternatívnu interpretáciu dejín a aktuálnych udalostí, ako aj naznačiť iné možné podoby budúcnosti daného miesta. Dúfala v to, agora, vytvorená s týmto zámerom, pomôže narušiť rozpor medzi estetikou a politikou, politikou pamäte a rozpamätávaním sa, medzi reálnym a pomyselným, oscilujúc medzi až protikladnými svetmi.



Hedwig Saxenhuber, spolukurátorka The School of Kyiv, Josef Dabernig a Boris Ondreička budú debatovať nielen o filme Zlaté Piesky Rocket Launch, budú tiež spoločne uvažovať o role a pôsobení kurátora v tejto tak komplexnej dobe, či o rôznych poňatiach „používania umenia“.


___


Hedwig Saxenhuber je kurátorka a spolueditorka časopisu springerin Hefte für Gegenwartskunst, ktorý vychádza vo Viedni. V rokoch 2005 až 2015 pôsobila s Christianom Kravagnom ako programová riaditeľka v Kunstraum Lakeside v Klagenfurte. K jej posledným väčším projektom patrí The School of Kyiv, Kyiv Biennial, 2015, Unrest of Form – Imagining the Political Subject (spolupráca Georg Schöllhammer a Stefanie Carp, Vienna Festival, MQ, 2013), Bad Script for a Retrospective, Josef Dabernig (P74, Ljubljana 2011), Bertha von Suttner Revisited (Schloss Harmannsdorf, spolupráca Susanne Neuburger, 2009); A Ladies Almanach“ (tranzit.cz, Praha, 2009); Art + Politics, zo zbierky Collection of the City of Vienna (MUSA, Viedeň, 2008); Gyumri Biennial (Armenia, 2008); VALIE EXPORT (Moscow Biennial, NCCA, 2007). Je členkou Vienna Secession.

Josef Dabernig je vizuálny umelec a filmár, žije a pracuje vo Viedni. Vyštudoval sochárstvo na Akadémii výtvarných umení vo Viedni v roku 1981; neskôr svoje umelecké prostriedky obohatil o ďalšie média: film, fotografiu, text i otázky vystavovania architektúry. Jeho práce boli vystavené na Manifesta v Ľubľane a v Petrohrade (2000 a 2014), Benátskom bienále (2001 a 2003), Gwangju Biennial (2012) and Kyiv Biennial (2015), prezentácie na filmových festivaloch zahŕňajú festivaly v Rotterdame, Toronte, Benátkach a Oberhausene. Dabernigove nedávne ako aj nadchádzajúce samostatné výstavy sa konali alebo sa budú konať v Kunsthaus/Neue Galerie v Grazi (2013), v dielňach tranzit v Bratislave (2013), MOCAK v Krakove (2013), mumok vo Viedni (2014), Galerie Andreas Huber vo Viedni (2014), Wilfred Lentz v Rotterdame (2015), Galllery P74 v Ľubľane (2015), Lulu, Mexico City (2016), Kunsthalle Winterthur (2016) a v Badischer Kunstverein v Karlsruhe (2017).

 

Boris Ondreička je kurátor, umelec, spisovateľ a spevák, ktorý žije a pracuje v Bratislave a vo Viedni. Pôsobil ako projektový koordinátor v Sorosovom centre súčasného umenia v Bratislave, ako riaditeľ tranzit.sk v Bratislave a od roku 2012 pracuje ako kurátor v Thyssen-Bornemisza Art Contemporary vo Viedni, kde (spolu)kurátoroval výstavy Rare Earth, Supper Club, Tomorrow Morning Line, Ephemeropteræ (od roku 2012 do súčasnosti) a nedávno aj Green Light, umelecký workshop s Olafurom Eliassonom. Taktiež spolukurátoroval Manifesta 8 v Murcii a Cartagene. V roku 2010 spoluzaložil Spoločnosť Júliusa Kollera. Jeho umelecké projekty boli prezentované na Manifesta 2 v Luxemburgu, na Benátskom (česko-slovenský i rómsky pavilón), Pražskom, Gjumrijskom, Turínskom, Anzengruberovom, Tchaj-pejskom, Aténskom, Kyjevskom a Jakartskom bienále, v MoMA-PS1 v New Yorku, BAK v Utrechte a mnohých ďalších. Jeho autorská kniha Hi! Lo vyšla v spolupráci tranzit/jrp Ringier a One Second / Out of Time v nemeckom vydavateľstve Revolver. Od roku 1987 je hlavným spevákom a textárom bratislavskej kapely Kosa z nosa.



Podujatie organizuje tranzit.sk v spolupráci s APART . Nadácia Erste je hlavným partnerom iniciatívy tranzit.

 

sk.tranzit.org

 


f tw
Poster A3_final (1)-1
14191834_10207187364623331_604213589_o
14242374_1753955118202603_2190113871286478999_o
2016 Jun premietanie #008

WALSER

kino Mladosť, Bratislava, SK

WALSER, 2015, Poland, fikcia, 78’ directed by Zbigniew Libera


Filmový debut jednoho z nejvýznamnějších polských umělců. Na pokraji civilizace žije ztracený kmen Conteheli. Jsou to lidé s modrýma očima, plavými vlasy spletenými do dredů fantaskních tvarů a s pomalovanými obličeji. Vypadají jako splnění hippísáckých snů o návratu k přírodě či jako slovanská verze Avatara. Při hře na etnofuturistické nástroje se spojují s vesmírem a se všemi vizemi návratu ke kořenům a jednoty člověka s přírodou. Jsou krásní, mladí a nesmrtelní, tančí nazí, ozdobeni šperky ze slámy a ovoce. Do tohoto rajského světa však vtrhne civilizace v podobě drážního úředníka Walsera. Ten se za každou cenu pokouší proniknout do jejich idylického světa a naučit se jemu nesrozumitelný jazyk, vyvolá však pouze chaos. Klišé známá ze žánrového kina posloužila Liberovi jako dílky mnohopatrové skládačky z literárních figur ztraceného ráje, filozofických a kontrakulturních konceptů utopické společnosti či představ o konci civilizace

Premietanie filmu je súčasťou výstavy A Forming of Inevitable Blue / HIT Gallery a vrámci projektu Small / Big world www.smallbigworld.com

 

 

 


f tw
13412133_1199797726719462_2451420068292858488_o
2016 Jun intervencia #007

„Nemôžete sa dotknúť majetku v osobnom vlastníctve“

Bratislava, SK

Situácia na nábreží sa odvíja od abstraktného tvaru na monumente od Juraja Hovorku v blízkosti Slovenského národného múzea, ktorý pripomína končatinu ťažkopádneho prehistorického zvieraťa s odpílenými pazúrmi. Dvojica autorov práve pazúrmi, vnímanými ako symbol moci, reaguje na otázku slobody, jej krehkého bytia, jej nejasnej budúcnosti a upozorňuje na politické manévre súčasnosti. Kto znova vysunie mocenský dráp, kto vkročí ťažkou nohou na niekoho územie? Nemali by sme sa práve dnes pozerať na prejavy moci ako prehistorickú vec, vypreparovanú a umiestnenú v dioráme múzea? Dnešok však ponúka iný, viac znepokojivý pohľad na dianie vo svete. Problém, na ktorý situácia naráža, je viac než aktuálny, je akútny. 

 

Situácia 7 prebehla 14. Júna v Bratislave

 

Realizované v rámci projektu Small/big world smallbigworld.net


f tw
Andrej Erik
Drapy
IMG_4806
socha3
IMG_4873
2015 Nov performance #006

Nedeľa

Bratislava, SK

Bratislava 8.11.2015 10:30 - 14:30

 

 

Performatívna prechádzka Bratislavou, dokumentovaná fotografiami a videami.

 

celá dokumentácia

 

 

    


f tw
12241178_1065609690138267_1618344808781719437_n
12238041_1065608026805100_476882928205448201_o
12241076_1065608070138429_130129700176669065_o
12182795_1065607386805164_8366476399708958187_o
12247766_1065608200138416_6332624259188497571_o
12232738_1065608340138402_4163181574109227314_o
12027195_1065608470138389_6891790571811809347_o
11230737_1065608473471722_8395209811759850331_o
12240268_1065608546805048_7254961640002451010_o
2015 Nov prezentácia #005

Médium medzi plochou a priestorom

Berlinka v SNG, Bratislava, SK

Prezentácia aktuálnej tvorby spojená s predstavením publikácie Trvanie.
Piatok 6.11. o 16:00 v Café Berlinka SNG

 

Médium medzi plochou a priestorom.

 

Aký druh vedomia? Vizuálne čitateľný - čítanie opakovaním, delením priestoru.

 

Aký druh vnímania priestoru? Možnosť pohľadu dopredu; byť medzi stenou ktorú vidím a stenou ktorú nevidím.

 

Dešifrovateľnosť vlastného aktuálneho vedomia na základe pozorovania priestoru.

 


Medzi dvoma je vždy jedno. Vedomie.

 

 

Martin Vongrej, (*1986, Bratislava, MFA - VŠVU BA, 2012), je umelec žijúci v Bratislave. Absolvent ateliéru "IN" Ilony Németh na VŠVU. Jeho tvorba spočíva vo vytváraní komplexných inštalácií zaoberajúcich sa problematikou ľudského vedomia a vnímania. V roku 2010 sa zúčastnil na prehliadke súčasného umenia Manifesta 8 v Španielskej Murcii s prácou “Pozorujúce sa vedomie“, She has the sence of limited time, v amt_project Bratislava, 2011 v Aténach na Remap 3, či Non profit & Profit, v Spazio A, Pistoia v Taliansku. Samostatne sa predstavil v roku 2012 v Bratislave - s prácou “rems nedej nel erímsev ov“, v roku 2014 v Moravskej galérii v Brne a minulý rok v Prahe vo Fotograf gallery s prácou “Čakanie na konečnú prítomnosť v neprítomnosti“. Zúčastnil sa na rezidenciách v Museumsquartier vo Viedni, Saarenkartano vo Fínsku, KAIR v rakúskom Kremse, Petrolio v talianskej Puglii, Centro Selva v peruánskej džungli či tento rok – Terra Foundation for American Art vo Francúzsku. V roku 2013 vydal publikáciu s názvom “2013“.

 

martinvongrej.com
LABEL - Martin Vongrej - Trvanie - KÚPIŤ



f tw
12196117_1061025833929986_1995695843278068654_n
12184117_1064129456952957_5519153548189469721_o
12195123_1064129093619660_906656682835442704_o
12191103_1064129000286336_1024753074921860108_o
12186519_1064129383619631_3407782043401940800_o
12191330_1064129543619615_8530851272538159644_o
2015 Aug performatívna výstava #004

29. August

byt Mira Csölleho, Bratislava, SK

26.2. 2015 ŠTVRTOK 18:00
UL.29. AUGUSTA 38, BRATISLAVA
CSÖLLE 3. POSCHODIE

 

Bratislavské bytové domy zakladajú prirodzený sociálny kolorit mesta. Sú ako pľúca organizmu. Mesto nimi dýcha a okysličuje atmosféru ulíc. Schátrané objekty, vyhĺbené jamy a prázdne oplotené pozemky postupne miznú, na ich miestach sa vynímajú defektné zrkadlové siluety nových budov. Staré bytové domy tu zostávajú, menia sa len ich majitelia. Pre mnohých sú nehnuteľnosťami, realitami, ich hodnota sa meria v číslach. Byt na ulici 29. augusta sa nachádza na samom okraji Starého mesta, v modernej zástavbe s kubistickými prvkami, kde kedysi žili robotníci a úradníci, racujúci v prístave a v neďalekých továrňach. Dnes sa fasáda domu pozerá na gigantické stavenisko, ktoré sa čoskoro zmení na jeden z produktov ekonomického zázraku krajiny a stane sa pýchou jej prosperity. Ekonomická súťaž tvrdo dopadla aj na to, ako umelci vnímajú pocit spoločného. Kedysi sa spoločné rovnalo kolektívne, a jednoducho bolo dané zhora. Mimo to sa vzájomnosť spontánne prijímala skôr na princípoch polupatričnosti, než v rovine určitého vopred definovaného záujmu. Miro Csölle svoj byt na treťom poschodí, na ulici 29. Augusta, po tom, čo ho vyprázdnil a pred tým, než ho postúpil novým majiteľom, zmenil na dočasný výstavný priestor. Byt, čo bol dovtedy miestom osobných spomienok a detských hier, teraz, dočasne, na niekoľko dní prenechal spoločnej výstave, aby tu vznikla Situácia # 4. Inštaláciami pripravenými špecificky pre toto miesto, intervenciami improvizovaných objektov, performačnými procesmi a fotografiami Situácia # 4 premenila priestor bytu na prostredie živého spoločenstva. Prinesené aj improvizované objekty sa nachádzali nielen konvenčne zavesené na stenách. Bytová výstava prerástla do enklávy. Do inštalácií boli zapojené parkety, praskliny v dlažbe, balkón, bytový zvonček, záchod, umývadlo, osvetlenie, ústredné kúrenie, okná ... Sú to momenty, kedy diela a procesy získavajú nový kontext v spontánnej zrážke s ďalšími dielami a procesmi. Nemyslím si, že táto výstava má niečo spoločné s undergroundom či étosom „neoficiálneho“ umenia. Skôr išlo o improvizované stretnutie tvorivých individualít, ktoré našli spoločnú reč. Nie náhodou sa tu našli predstavitelia dvoch generácií v dvadsaťročnom medzičase. Jedni sa tak trochu obhliadli späť (Cyril Blažo, Miro Csölle, Matej Gavula, Milan Tittel) a druhí (Erik Janeček, Denis Kozerawski, Peter Sit, Andrej Žabkay) sa možno utvrdili v pocite, že nešliapu do nedotknutej zeme. Táto výstava sa udiala spontánne, čím potvrdila sympatie a číru radosť z kontinuity.

 
Daniel Grúň
 

foto: Michaela Dutková, Maťo Gavula, Apart    

 


f tw
10395821_922237284475509_7293545736078892258_n (1)
11021400_925084360857468_9117125051440205335_o
11043097_925084427524128_8369227013102989344_o
10997463_925084494190788_1563058492371628768_o
10985558_925085390857365_6628892369543094159_o
1553520_925084577524113_868115983428542323_o
10982166_925084554190782_4089621479718453314_o
906367_925084767524094_2324996694680505114_o
1606437_925084734190764_2397993382004120334_o
11025876_925084387524132_6403190645014849415_o
10987433_925084634190774_6830562258550115129_o
1891460_925090030856901_7691523098981402933_o
10931198_925084854190752_4329075895599013576_o
11001645_925084704190767_8968080336231940453_o
1891519_925084837524087_9189011453144240334_o
10498057_925084894190748_2617987106600931834_o
906367_925085264190711_8920880493886464646_o
11008812_925084137524157_1859311968345250091_o
10847178_925085537524017_1474122569363064905_o
11029479_925084794190758_8176407905683283643_o
11025239_925084130857491_4479089364156107271_o
10990912_925084307524140_8077266659004780505_o
10987459_925084064190831_6267858833349141001_o
10866119_925084184190819_947820564122144141_o
10835481_925104420855462_3446889656972013165_o (1)
11034360_925084717524099_5045540198954423658_o
1146853_925085677524003_8648544627807812471_o
10997374_925090050856899_1483364754281911129_o
11008815_925085690857335_2591357620636992411_o
10982575_925085730857331_1541997919496651409_o
10987343_925083957524175_2723067856418845126_o
11004554_925084250857479_4087672657409756802_o
1655395_925084354190802_520947701332612131_o
2014 Dec výstava #003

Tíže vědomí světa, nemožnost dýchat duší

Laurinská 14, Bratislava SK

Fotografické práce Petra Sita, vystavené na výstave, ktorej názov je citátom z Knihy neklidu Fernanda Pessoa, vznikli prevažne v roku 2013. Hoci fotografia ostáva hlavným médiom aj súčasných autorovych projektov, nezastáva v nich už ústrednú úlohu – samostatne výpovednú v rámci obsahu i svojich výtvarných a vizuálnych kvalít – ako v období, v ktorom vznikli prezentované snímky. V aktuálnych prácach (ktoré na výstave zastúpené nie sú) sa mení na nástroj, prostriedok, surovinu – vo výsledku súčasť širšie koncipovaného komplexného celku. Tak, ako v roku 1970 definoval Filko umenie ako vizuálnu komunikáciu a uvedomil si hodnotu vizuálnej informácie, tak začala byť pre Sita fotografia smerodajná a podstatná v prvom rade ako vizuálny komunikačný nosič, ktorý v rámci súčasnej tvorby aplikuje v syntéze s mnohými inými prvkami.

 

Peter Sit je autorský samorast. Ojedinelou a určujúcou je energia, zvedavosť a vôľa všeobsiahnutia ako seba samého – vlastného vedomia, bytia, myslenia, jazyka, esencie – tak externého prostredia a rôznych vplyvov, determinujúcich bytie ako také. Potreba povedať a vyjadriť čo najviac ho činí otvoreným rôznym vplyvom, pričom fatálnemu pohlteniu všadeprítomným inšpiračným šumom zabraňuje jeho prirodzená citlivosť a schopnosť nielen rôzne zdroje, signály a podnety zachytiť, ale aj dekódovať a selektovať. Intenzita jeho myšlienok môže byť niekedy rýchlejšia a naliehavejšia, ako možnosti ich okamžitého umeleckého uchopenia, forma akoby bola miestami limitujúca. No k devízam Sitovych autorských procesov nesporne patrí aj fakt, že v rámci hľadania adekvátnych možností vyjadrenia sa nikdy nevzdáva (ani neuspokojuje s jednoduchšou cestou), často v intenzívnej konfrontácii s vlastnými pochybnosťami.

 

Na výstave prezentuje svet objektov, situácií. Hoci sú to na pohľad celkom jednoznačné, konkrétne vyobrazenia „výsekov reality“, predmetné sú len vo svojich skulpturálnych, či priam architektonických kvalitách, čo do obsahu však ostávajú abstraktné. „Obrazy“, pôsobiace na pohľad ako štúdie rôznych náhodných, utilitárnych momentov, príznačné hrou s tvarmi a objemami, skúmajúce určité fyzické / fyzikálne zákonitosti predmetov ako vo svojej podstate, tak vo svojom fungovaní v priestore (statika, tvar, vychýlenie), pri dôslednejšom preniknutí „pod zobrazený povrch“ vyjavujú nečakané súvislosti, príbehy, niekedy až seba-odhalenia autora – mierne, sofistikované, nebadané a nenápadné. Až kdesi vo veľmi vzdialenom pláne, či dokonca možno až po interpretácii samotným autorom, môže divák „dekódovať“ nuansy najosobnejších výpovedí, krehké až efemérne, naznačené línie príbehov. Okrem zmienených formálnych devíz je teda zaujímavé sledovať aj obsahovú výpovednosť fotografií, ktorá v sebe mnohokrát vrství rôzne asociácie, odkazy k niečomu či významové roviny, vnímateľné z rôznych uhlov pohľadu – záleží len na tom, čo chce divák vidieť, čítať, resp. ktorú „verziu“ uprednostní.

 

Napríklad „pyramída“ z mandarinkových šupiek. Fotografia môže na jednej strane evokovať zimu, či Vianoce, ku ktorým ovocie neodmysliteľne patrí a ktoré svojou nezameniteľnou vôňou a chuťou väčšine ľudí asociuje príjemné a radostné pocity, chvíle. Uvedomenie si polo-obschnutých prázdnych šupiek, ktorých sa pôsobením určitých deštruktívnych biologických procesov pomaly zmocňuje pleseň, však už pravdepodobne odkazuje k niečomu celkom inému. A potom sa dá „výjav“ vnímať štrukturálne, ako určitá biomorfná skulptúra. V tejto súvislosti mi prichádza na um napríklad vyjadrenie mexického sochára Gabriela Orozca: „Keď zjete pomaranč, ostane z neho len prázdna kôra. Premýšľal som o vnútre telesa, o zvláštnej, nejasnej prázdnote celkom banálnych predmetov (...) V tej dobe som tiež premýšľal o raste, ktorého je plný vesmír, o tom, ako z nejakého bodu vychádza plod, ktorý si vytvára nejakú vlastnú štruktúru, ale napokon z neho ostane iba šupka. Ovocie je nádobou (...), socha je pre mňa nádobou, alebo aspoň tým, čo vyvoláva ilúziu, že niečo obsahuje, alebo prenáša.“

 

Barokizujúce zátišie ananásu s cesnakom a cibuľami má okrem skulpturálnych po formálnej stránke aj nepopierateľné maliarske kvality. Oplýva silnou vizuálnou efektívnosťou a pod určitým uhlom a dopadom svetla vyvoláva skutočne až fyzické pôsobenie a štruktúru maľovaného obrazu zo 17. storočia. Dojem z vizuálnej ambivalentnosti môže navyše umocňovať aj nezvyčajná kombinácia zvolených plodín – sladkého ananásu, štipľavej cibule a cesnaku – navzájom nezlučiteľných chutí. Aj tento moment v sebe, rovnako ako pri väčšine iných výjavov na výstave, nesie nepopierateľný metaforický náboj. Čo ak je „prostá“ čiernobiela fotograficky zachytená kompozícia z ovocia a zeleniny v symbolickej rovine seba-terapuetickým gestom, dotknutím sa určitých hlboko uložených vrstiev autorovho seba-ustanovujúceho „ja“, „podaním si ruky“ s niektorými „sladko-kyslými“ momentmi či okolnosťami vlastného života?

 

Možno veľká šírka záberu osobných skúseností, intenzívny vnútorný dialóg so sebou samým, či neuspokojovanie sa s „kĺzaním“ po povrchu vlastného bytia, tlmočeného do umenia („Ľudská činnosť, braná v celku, ako činnosť sama o sebe a pre seba, predstavuje tvorivý akt par excellence: každá tvorba, každý jav, týkajúci sa spôsobu vyjadrovania, z nej priamo vyplývajú.“ M. Duchamp) z autora v konečnom dôsledku činia zrelú osobnosť, ktorá, hoc v mladom veku, podchvíľou (ne)znáša ťaživosť abstraktného myslenia a pociťuje tíhu vědomí světa a nemožnost dýchat duší...

 

Lucia Gavulová

 

foto: Mcihaela Dutková

 

otvorenie a inštalácia

 

 


f tw
10428452_875064519192786_5521208760314553020_n
10848758_880807458618492_5097986228565959307_o
10869731_880805061952065_8799479948802966048_o
10397227_880805198618718_3009361548763779393_o
10542863_880805968618641_8564514144849697604_o
10842335_880806215285283_6114938975687501329_o
10750458_880805685285336_1810054114431016123_o
1553289_880807618618476_9065828970970000444_o
10517630_880807861951785_3094611234088004725_o
10863969_880807665285138_5025727801466307159_o
10849059_880807765285128_1510420890535789566_o
10269077_880812885284616_1327228719664252687_o
10750453_880807791951792_3903154995018338064_o
2014 Nov performance #002

Nie je isté či je mŕtva, alebo len spí

Námestie Slobody, Bratislava, SK

Utorok 11.11. 2014 o 16:00
Námestie Slobody, Bratislava.  

 

Nie je isté, či je mŕtva alebo len spí.

 

Na začiatku slúžila všetkým. Fontána.

 

Výtvarné gesto Althamera podčiarklo jej nový význam, vyschnutá zem, púšť. Ilona Németh nadviazala zmenou skupenstva vody na vzdušnú vlhkosť, ktorá zahalila priestor námestia. K úplnosti chýbal posledný element. Oheň.

 

Či už jednoduchá hra so slovami. fontána (architektonický prvok) alebo fontána (pyrotechnika). upriamenie pozornosti na veci minulé reagujúc na históriu daného priestoru. Sú považované za ukončené avšak so stále znejúcim echom.

 

Využívam aspekty sopky ako metaforu. Mŕtvy živel, vyhasnutý. Nie je isté kedy znovu "ožije" a napácha škody.

 

Z útrob, ktoré vnímam ako niečo minulé, sa zrazu ozýva príchod erupcie a otvára otázku, že či už to naozaj skončilo a či sa zmeny nevracajú vo vlnách.


foto: Michaela Dutková, Matej Gavula, APART


  

      


f tw
10423681_862030950496143_6908531450170088964_n
10873377_891143034251601_2947847409030066002_o
10413428_862797023752869_8136944381645358472_n
10653291_862797343752837_2015401754136753676_n
10711111_862797290419509_5940578477250407791_n
1455167_862797183752853_8210879140906309096_n
10393874_862797520419486_4686521535807178265_n
10435909_862797617086143_7492571528961221073_n
10734164_862797333752838_2951145049981258676_n
10440766_862797473752824_644099118535522071_n
2014 Okt projekcia #001

Pobrežie voloviny

Berlinka v SNG, Bratislava, SK

5.10. 2014
Nedeľa, 10:00 - 00:00 
Berlinka SNG
projekcia
16:00 performance Miroslav Csölle

 

Pobrežie voloviny Milan Tittel (1966), Matej Gavula (1972), Miroslav Csölle (1964)

 

Pobrežie voloviny je názov série video-projekcií umelcov Milana Tittela, Mateja Gavulu a Miroslava Csölleho, ktoré sa tematicky týkajú bratislavského toku rieky Dunaj. Ten je jednotiacim momentom všetkých výstupov, zaznamenávajúcich akcie skupiny, týkajúce sa rieky, alebo nejakým spôsobom s ňou pracujúce, v každom ročnom období.   

 

Situácia je súčasťou festivalu BLAF.

 

foto: Peter Sit 

 

dokumentácia


f tw
10428121_837551066277465_3655113666255366804_o
10659057_841806549185250_2781004904131940149_o
1073058_841806732518565_852780225044317716_o
10478295_841806539185251_1507335211113226992_o
10703942_841806882518550_1408119739481767613_o
10373060_841807425851829_4056548749303340613_o
10536578_841807992518439_534212522942263752_o
10644752_841807272518511_3257899613214358688_o
10669013_841807909185114_1266240142057358319_o
1524202_841807045851867_4032679427045030226_o
10478373_841807589185146_7882146777428915133_o
10557601_841807192518519_7527079718947761537_o
1920521_841807419185163_8645089183183124301_n
10708671_841806999185205_6927895249437827889_o
1519489_841807789185126_8071597414520510576_o
10478295_841807162518522_6540545832090667007_o
10604724_841808225851749_456084346245788434_o
1518150_841808222518416_9076412063152613637_o